Hnutie za dobrovol´nzś zS’nik l´udstva

VHEMT

VHEMT

A oni potom hovoria:
Keby kae’dzś praktikoval Dhammu, potom by na tomto svete nikto niT’ neurobil a nebol by tu e’iadny pokrok.
Keby bol kae’dzś osvietenzś, nikto by nemal deti a l´udstvo by vymrelo.
To je vöak rovnakt’, ako keby si dS’e’Ôovka robila starosti s tzśm, e’e je dUy“jde blato.
Ade’an »S’

Hnutie za dobrovol´nzś zS’nik l´udstva
(Voluntary Human Extinction Movement)

"Nech e’ijeme dlho a vymrieme"

Dobrovol´nt’ zrieknutie sa plodenia a tzśm postupnzś zS’nik l´udstva umoe’nU¯ biosft’re Zeme zotavenie.
Stav prel´udnenia a nedostatku zdrojov sa zlepöU¯, keÔ nS’s bude menej.

l’udia ako rakovina

"Ak si predstavU¯te Zem a jej obyvatel´ov ako jeden samostatnzś organizmus - T’o je koncept znS’my ako Gaia - potom my l´udia na nej pUy“sobU¯me patogt’nne. Infikujeme plant’tu bezstarostne ako rakovinovt’ bunky, niT’U¯me jej ostatnt’ öpecializovant’ bunky (int’ druhy), zneT’isE’ujeme vzduch... Z pohl´adu Zeme... sme my tou najhoröou chorobou, ktorej sa potrebuje zbaviE’..."
Jerold M. Lowenstein

Hypott’za

Ak urT’itt’ miesto na koe’i zmenU¯ farbu, stvrdne a zdrsnie, menU¯ tvar a vel´kosE’, svrbU¯, nehojU¯ sa a krvS’ca, je najvyööU¯ T’as navötU¯viE’ lekS’ra. To vöetko sk¸ prU¯znaky melanuūmu - rakoviny koe’e.

Tieto prU¯znaky majk¸ svoj proE’ajöok v miliuūnoch l´uÔmi vytvorenzśch vzoroch na povrchu Zeme. V zmene prirodzenzśch obrysov krajiny na geometrickk¸ ötruktk¸ru polU¯; vo vyrovnanU¯ rieT’nych meandrov do priamych kanS’lov; v öachovnicovom tvare lesnzśch holorubov, v ktorzśch hnedzś porast nahradil bzśvalk¸ zeleÚ lesa; vo vybielenzśch zniT’enzśch pasienkoch; v dial´niciach, uliciach, parkoviskS’ch a inzśch vydlS’e’denzśch plochS’ch; v kopS’ch odpadu, povrchovzśch baniach, lomoch a krS’teroch po bombS’ch; v odpade vytekajk¸com z kanalizS’ciU¯ a priemyselnzśch podnikov; v eruūzii vrchnej vrstvy pUy“dy, ktorS’ menU¯ farbu riek, jazier a pobree’nzśch vUy“d na e’ltk¸, hnedk¸ a T’ervenk¸. A T’ervenzś kruh okolo Madagaskaru, ktorzś je moe’nt’ vidieE’ na satelitnzśch fotografiS’ch, sa nepodobS’ niT’omu viac, ako symptuūmu smrtel´nt’ho krvS’cania ostrova...

Ako prvzś hypott’zu o podobnosti medzi dUy“sledkami T’innosti T’loveka na Zemi a zhubnzśmi nS’sledkami rakovinovt’ho bujnenia v e’ivzśch organizmoch vyslovil v roku 1955 Alan Gregg (A Medical Aspect of the Population Problem). Warren M.Hern jej dal ucelenk¸ podobu v roku 1990 (Why There Are So Many Of Us? Description and Diagnosis of a Planetary Ecopathological Process).

Hoci Warren Hern trvS’ na tom, e’e je to skutoT’nS’ hypott’za, ktork¸ je moe’nt’ podrobiE’ procesu verifikS’cie alebo vyvrS’tenia, inU¯ ju povae’ujk¸ iba za analuūgiu T’i metaforu.

»i ue’ ako hypott’za alebo metafora, zaslk¸e’i si tento koncept naöu pozornosE’. Ponk¸ka totie’ komplexnk¸ interpretS’ciu spUy“sobu, akzśm l´udstvo deötrukT’ne vplzśva na plant’tu Zem.

Podobnosti

Zhubnzś nS’dor

Homo sapiens

Rzśchly, nekontrolovatel´nzś rast

Rzśchly populaT’nzś rast

MetastS’zy

KolonizS’cia, urbanizS’cia

Strata diferenciS’cie

Kultk¸rne prispUy“sobenie sa

InvS’zia do okolitzśch tkanU¯v a ich deötrukcia

EkologickS’ deötrukcia spUy“sobovanS’ vs’T’öinou l´udskzśch spoloT’enstiev, teraz ue’ ohrozujk¸ca globS’lny ekosystt’m

Rast navzdory vyhladovaniu a smrti hostitel´a

?

Rast a invS’zia

VlastnosE’ou rakovinovzśch buniek je ich rzśchly, nekontrolovatel´nzś rast. Bunky vytvS’rajk¸ nS’dory napadajk¸ce okolitt’ zdravt’ tkanivo, z ktort’ho T’erpajk¸ vzśe’ivu a na k¸kor ktort’ho rastk¸. Bezohl´adne rastk¸ca l´udskS’ populS’cia sa sk¸streÔaje do miest, ktort’ sa rozöirujk¸ do okolitej krajiny, e’ijk¸ na jej k¸kor a devastujk¸ ju. Modernt’ vel´komesto je ekologicky pk¸öE’ou, nepriatel´skou k l´uÔom aj inzśm formS’m e’ivota:

"Porovnajme start’ jadro akt’hokol´vek euruūpskeho mesta s jeho modernou perift’riou alebo porovnajme toto predmestie, tk¸to hanbu civilizS’cie zahrzśzajk¸cu sa do okolitej krajiny, s dedinami, ktort’ eöte neboli napadnutt’. ObjektU¯vne nazerant’ a matematicky namiesto esteticky vzatt’ spoT’U¯va rozdiel v zS’sade v strate informS’cie.
Bunka zhubnt’ho nS’doru stratila tk¸ genetickk¸ informS’ciu, ktork¸ potrebuje, aby bolo schopnS’ hraE’ svoju k¸lohu ako ue’itoT’nzś T’len zS’ujmovej komunity celt’ho tela. ZhubnS’ bunka sa tak chovS’ ako jednobunkovzś e’ivoT’U¯ch alebo lepöie povedant’ ako mladS’ embryonS’lna bunka. Chzśbajk¸ jej öpeciS’lne ötruktk¸ry a bezohl´adne a neohraniT’ene sa rozmnoe’uje, take’e nS’dorovt’ tkanivo prerastS’ do dosial´ zdravt’ho susednt’ho tkaniva a niT’U¯ ho. Podobnosti medzi obrazom mestskej perift’rie a nS’dorom sk¸ oT’ividnt’. V oboch prU¯padoch obsahujk¸ dosial´ zdravt’ T’asti mnoho vel´mi rUy“znych, ale jemne diferenciovanzśch a vzS’jomne sa dopS´Úajk¸cich ötruktk¸r, ktort’ vÔaT’ia za svoju mk¸dru vyrovnanosE’ informS’ciS’m nahromadenzśm behom dlht’ho vzśvoja; zato v priestoroch spustoöenzśch nS’dorom alebo modernou technoluūgiou dominuje v obraze len niekol´ko mS’lo extrt’mne jednoduchzśch konötrukciU¯. Leteckzś snU¯mok modernt’ho predmestia, ktort’ho monotuūnne domy boli navrhnutt’ architektmi bez kultk¸rneho citu, bez vel´kt’ho premzśöl´ania v zhone sk¸perenia, sa beznS’dejne podobajk¸ histologickt’mu obrazu kompletne uniformnzśch, ötrukturS’lne chudobnzśch nS’dorovzśch buniek."
Konrad Lorenz

RegulaT’nt’ mechanizmy sk¸ naruöent’ do takej miery, e’e rast je nekontrolovatel´nzś. Ak aj regulaT’nt’ mechanizmy sk¸ prU¯tomnt’, tak v nedostatoT’nom mnoe’stve a nakoniec sk¸ rastom tkaniva zniT’ent’. Fakt, e’e niektorU¯ l´udia k¸T’inne limitujk¸ svoju plodnosE’ a presadzujk¸ öirokk¸ dostupnosE’ prostriedkov na jej obmedzenie, nemenU¯ niT’ na skutoT’nosti, e’e l´udia ako celok v sk¸T’asnosti nevykazujk¸ e’iadne obmedzenia v raste svojho poT’tu.

MetastS’zy

Zhubnt’ nS’dory sa öU¯ria dvoma spUy“sobmi: extenzU¯vnou invS’ziou do okolitzśch tkanU¯v a metastS’zami - kolonizS’ciou vzdialenzśch miest. ätruktk¸ra rakovinovzśch buniek im umoe’Úuje l´ahko sa oddeliE’ od tkanU¯n svojho pUy“vodu, putovaE’ telom a krvou a lymfatickzśm systt’mom a napS’daE’ tkaniny v inzśch T’astiach tela.

MetastS’zy sk¸ paralelou rozöU¯renia l´udskej populS’cie po celom povrchu Zeme. Pomocou oöatenia, obydlU¯, technoluūgie a dovS’e’anzśch zS’sob sk¸ l´udia schopnU¯ osU¯dl´ovaE’ lesy, moT’ariskS’, pk¸öte tundru a int’ miesta predtzśm povae’ovant’ za prU¯liö vlhkt’, sucht’, chladnt’ alebo vzdialent’. Ale hoci migrS’cia a kolonizS’cia boli v priebehu histuūrie l´udstva moe’nzśm rieöenU¯m problt’mu lokS’lneho prel´udnenia, dnes tomu ue’ tak nie je. Na Zemi ue’ prakticky nejestvuje ekosystt’m nezniT’enzś, nenapadnutzś alebo bezprostredne neohrozenzś l´udskou T’innosE’ou. A je len otS’zkou T’asu, kedy l´udia zaberk¸ aj poslednt’ "vol´nt’" miesta.

Strata diferenciS’cie

ZdravS’ bunka vykazuje charakteristiky, pomocou ktorzśch moe’no identifikovaE’ tkanivo alebo orgS’n, z ktort’ho pochS’dza. Rakovinovt’ bunky majk¸ naopak tendenciu tento diferenciovanzś vzhl´ad strS’caE’. »U¯m menej sa bunka podobS’ na bunku urT’itt’ho tkaniva, T’U¯m menej sa dS’ identifikovaE’, s tzśm vs’T’öou pravdepodobnosE’ou je T’asE’ou agresU¯vneho a zhubnt’ho nS’doru.

Rovnako ako monotuūnnosE’ nediferenciovanzśch rakovinovzśch buniek nahrS’dza öpecializovant’ zdravt’ tkanivS’, tak l´uÔmi pestovant’ monokultk¸ry zaberajk¸ miesto pUy“vodnej druhovej rozmanitosti divoT’iny, domestikovant’ zvieratS’ vytlS’T’ajk¸ originS’lnu faunu, ktorej zvyöky moe’no v mnohzśch prU¯padoch nS’jsE’ ue’ len v zoologickzśch zS’hradS’ch, druhovo a vekovo rozmanitt’ pralesy striedajk¸ plantS’e’e rovnakzśch stromov rovnakt’ho veku.

GlobalizS’cia ekonomiky nivelizuje celzś svet na jeden homogt’nny trh pre strojovo vyrS’banzś pUy“vodom nerozlU¯öitel´nzś tovar. Krajiny a mestS’ sa zaT’U¯najk¸ podobaE’ ako vajce vajcu. Individualita, pUy“vodnt’ kultk¸ry, jazyky a svetonS’zory rzśchlo zanikajk¸.

ZS’ver

Rast rakovinovt’ho nS’doru pokraT’uje bez ohl´adu na jeho moe’nt’ nS’sledky. Ak choroba zostane nelieT’enS’, konT’U¯ sa smrE’ou hostitel´a. Rovnakzśm spUy“sobom si l´udstvo znie’uje svoje dlhodobt’ vyhliadky na pree’itie niT’enU¯m a degragS’ciou svojho e’ivotnt’ho prostredia.

Akt’ tie vyhliadky vlastne teraz sk¸? Je prognuūza pre naöu plant’tu rovnako vS’e’na ako pre pacienta v pokroT’ilom ötS’diu choroby? Aj tU¯ najpesimistickejöU¯ z prognostikov sk¸hlasia, e’e je v moe’nostiach l´udstva chorobu zastaviE’. Je schopnt’ regulovaE’ svoju pUy“rodnosE’ a populaT’nzś rast, je schopnt’ obnovy prostredia a zS’chrany ostatnzśch druhov pred vyhubenU¯m a je chopnt’ e’iE’ v harmuūnii so zvyökom ekosystt’mu.

Na rozdiel od rakovinovzśch buniek mUy“e’u l´udia vedome zmeniE’ svoje sprS’vanie, inovovaE’ a korigovaE’ nastolenzś kurz.

Budk¸cnosE’ Zeme a tzśm aj l´udU¯ zavisU¯ na tom, T’i tak urobia.

Zdroje:

MacDougall, Kent. 2002. Humans as Cancer (l’udia ako rakovina).
Gregg, Alan. 1955. A Medical Aspect of the Population Problem (LekS’rsky pohl´ad na populaT’nzś problt’m).
Hern, Warren M. 1990. Why Are There So Many of Us? Description and Diagnosis of a Planetary Ecopathological Process (PreT’o je nS’s tak vel´a? Opis a diagnuūza planetS’rneho ekopatologickt’ho procesu).
Lowenstein, Jerold M. 1992. Can We Wipe Out Disease? (DokS’e’eme odstrS’niE’ chorobu?)
Lorenz, Konrad. 1973. Die Acht Tods?nden der zivilisierten Mennschheit (Osem smrtel´nzśch hriechov l´udstva).

VHEMT

äkody pUy“sobent’ e’ivotnt’mu prostrediu Zeme l´udskou aktivitou sa zaT’U¯najk¸ vymykaE’ kontrole a mieria priamo k deötrukcii e’ivota na nej. Je l´udstvo vUy“bec eöte hodnotnou T’asE’ou ekosystt’mu plant’ty, alebo je len prU¯E’ae’ou, ktorS’ len berie a niT’ nedS’va?

MyslU¯te si , e’e by l´udstvo produkujk¸ce vojny, mestS’ s miliuūnmi obyvatel´ov, nukleS’rne zariadenia a int’ prU¯jemnt’ veci, malo radöej zmiznk¸E’ z povrchu plant’ty? Alebo aspoÚ radikS’lne znU¯e’iE’ svoju poT’etnosE’? Potom ste tzśm pravzśm adeptom na T’lenstvo vo VHEMT.

VHEMT (vyslov "vehement") podporujk¸ l´udia, ktorzśm lee’U¯ na srdci e’ivot na Zemi. Nie je pre nich dUy“lee’itt’, akzśm spUy“sobom sa l´udstvo ukS’zalo byE’ chamtivzśm a nemorS’lnym parazitom na kedysi zdravom povrchu tejto plant’ty. Hnutie skUy“r ponk¸ka alternatU¯vu k l´ahostajnt’mu zneue’U¯vaniu Zeme a k¸plnej deötrukcii ekosystt’mu plant’ty. A alternatU¯vou vyhynutia miliuūnov druhov rastlU¯n a zvierat je dobrovol´nzś zS’nik druhu jednt’ho: Homo sapiens... nS’s. Ak sa vöetci rozhodnk¸ prestaE’ plodiE’, biosft’re Zeme bude umoe’nenzś nS’vrat k predchS’dzajk¸cej krS’se a vöetky ostatnt’ tvory budk¸ mUy“cE’ slobodne e’iE’, umieraE’, vyvU¯jaE’ sa (ak veria v evolk¸ciu) a moe’no aj vyhynk¸E’ ako sa to stalo mnohzśm "pokusom" Matky PrU¯rody poT’as dlhzśch vekov. Zdravie bude prinavrS’tent’ Zemi... "forme e’ivota" pre mnohzśch znS’mej ako Gaia.

Hnutie za dobrovol´nzś zS’nik l´udstva nie je organizS’cia - nevyberajk¸ sa e’iadne T’lenskt’ prU¯spevky pre k¸radnU¯kov v kancelS’riS’ch. KeÔe’e Hnutie nemS’ mozog ani k¸sta, nemUy“e’e zaujaE’ e’iadnu pozU¯ciu, ani maE’ nS’zory. NemUy“e’e argumentovaE’, hovoriE’ l´uÔom T’o majk¸ robiE’ a T’o si majk¸ myslieE’. éiadny vzśbor neurT’uje, akk¸ pozU¯ciu by mali vöetci ostatnU¯ zaujaE’. Dobrovol´nzś zS’nik l´udstva je jednoducho koncepcia, ktork¸ moe’no pridaE’ k existujk¸cim systt’mom viery, nie k¸plnzś kuūdex sprS’vania. »lenovia zastS’vajk¸ takt’ rUy“zne nS’boe’enskt’, politickt’ a filozofickt’ nS’zory, e’e formulS’cia oficiS’lnej pozU¯cie by ich len zbytoT’ne rozdel´ovala. »lenovia Hnutia sa vystrU¯hajk¸ dogiem. Kae’dzś hovorU¯ svojim vlastnzśm hlasom.

Oblasti zS’ujmu je moe’nt’ kae’dopS’dne rozdeliE’ priblie’ne do ötyroch oblastU¯:

1. Pomoc pri zU¯skanU¯ slobody neplodiE’ a prostriedkov na Úu ako podpora reprodukT’nej slobody.
2. Rozhodnutie neplodiE’ kUy“li Zemi a l´udstvu samotnt’mu ako reprodukT’nS’ zodpovednosE’.

3. »o najnenS’roT’nejöie e’ivobytie a zastavedie zaberania divoT’iny l´uÔmi ako znU¯e’enie nS’öho dopadu na globS’lny ekosystt’m plant’ty.

4. Obnova a rozöU¯renie l´uÔmi ue’ zniT’enzśch ekosystt’mov - ak je to eöte moe’nt’.

ByE’ T’lenom VHEMT je stav mysle. Vöetko, T’o je potrebnt’ urobiE’, je zdre’aE’ sa Ôalöieho plodenia. Pre niektorzśch je to l´ahkt’ rozhodnutie. Pre mnohzśch znamenS’ pridanie sa Hnutiu vel´kk¸ osobnk¸ obeE’. Scht’maticky moe’no povedaE’, e’e l´udia sa k Hnutiu stavajk¸ priblie’ne troma spUy“sobmi. "VHEMT Dobrovol´nU¯ci" sk¸ toho nS’zoru, e’e vöetci by sme sa mali zdre’aE’ Ôalöieho plodenia, T’o by nakoniec viedlo k zS’niku Homo Sapiens. Stanovisko "Priaznivcov VHEMT" je, e’e zS’mernt’ splodenie T’o len Ôalöieho z nS’s je terajöej situS’ciU¯ neospravedlnitel´nt’, ale snaha o zS’nik celt’ho druhu ide prU¯liö Ôaleko." A potom sk¸ tu potencionS’lni zS’ujemcovia, ktorU¯ zatial´ nemajk¸ vyhranent’ stanovisko a chck¸ vedieE’ viac, kzśm sa rozhodnk¸. Kae’dzś si mUy“e’e vybraE’, T’o najviac zodpovedS’ jeho pohl´adu na Hnutie. Vs’T’öina Dobrovol´nU¯kov sk¸hlasU¯ s filozofiou vyjadrenou naöim mottom: "Nech e’ijeme dlho a vymrieme", ak vöak niekto nechce e’iE’ dlho, je to jeho rozhodnutie. Na to, aby sa niekto stal Dobrovol´nU¯kom alebo Priaznivcom Hnutia, je v skutoT’nosti potrebnt’ len rozhodnutie nepridaE’ nikdy viac k l´udskej populS’cii Ôalöiu l´udskk¸ bytosE’.

Hnutie nemS’ svojho oficiS’lneho zakladatel´a: Les U. Knight nazval menom "Hnutie za dobrovol´nzś zS’nik l´udstva" filozofiu - svetovzś nS’zor, ktorS’ existuje odkedy sk¸ l´udia "sapient". Je to uvedomenie, ku ktort’mu l´udia nezS’visle dospeli v priebehu histuūrie na mnohzśch miestach, ale ktort’ sa stratilo uprostred pronatalizmu spoloT’nosti. Hoci sa Les stal medzinS’rodne znS’mym ako hovorca Hnutia, nikto nemUy“e’e hovoriE’ za vöetkzśch Dobrovol´nU¯kov VHEMT.

MnohU¯ vidia za HnutU¯m humor a nazdS’vajk¸ sa, e’e s dobrovol´nzśm zS’nikom l´udstva to Hnutie nemUy“e’e myslieE’ vS’e’ne. Ale napriek vS’e’nosti situS’cie aj Hnutia zostS’va priestor aj pre humor. Bez humoru by boli podmienky na Zemi neznesitel´ne E’ae’kt’. Na rapU¯dnej deötrukcii e’ivota na nie je naozaj niT’ smieöne, no ani smiech ani nariekanie nezmenU¯ to, T’o sa deje. Okrem toho, nS’vrat Zeme k jej prirodzenej krS’se a ukonT’enie zbytoT’nt’ho utrpenia l´udstva sk¸ veselt’ myölienky - nie je nutnt’ prepadaE’ skl´k¸T’enosti, hoci pravdepodobnosE’, e’e sa vöetci dobrovol´ne zrieknu plodenia je iba malS’ alebo e’iadna. Dobrovol´nU¯ci Hnutia sk¸ vöak realisti. Vedia, e’e nikdy neuvidia deÚ, kedy na plant’te nezostane jedinzś T’lovek. Ich ciel´ je dlhodobzś. Vyhliadky na zachovanie e’ivota na zemi mUy“e’u byE’ chabt’, ale rozhodnutie o zastavenU¯ reprodukcie je stS’le morS’lne sprS’vne. Naozaj, pravdepodobnosE’ nek¸spechu vyhnutia sa masU¯vnej smrti, na ktorej l´udstvo pracuje, je vel´mi dobrzś dUy“vod na to, aby sme neodsk¸dili ÔalöU¯ch z nS’s na e’ivot. Budk¸cnosE’ ue’ nie je, T’o bzśvala. Ak je aj öanca iba jedna ku sto, je potrebnt’ to aj tak skk¸siE’.

Kae’dzś ÔalöU¯ dobrovol´nU¯k, ktorzś sa zriekol plodenia, je povae’ovanzś za k¸spech Hnutia. To sa nezaoberS’ hl´adanU¯m nepriatel´ov, ktorzśch by bolo moe’nt’ v spravodlivom hneve obviniE’ z toho, T’o sa na naöej plant’te deje. SkutoT’nzśmi "nepriatel´mi" sk¸ nakoniec l´udskS’ chamtivosE’, hlk¸posE’ a k¸tlak. Viac ako zbytoT’nzśm hl´adanU¯m nepriatel´a dosiahneme öU¯renU¯m vel´koduönosti, uvedomenia a slobody. Pokrok smerom k zlepöeniu podmienok e’ivota na zemi moe’no dosiahnuE’ ak T’elU¯me zodpovednosE’ou chamtivosti, vzdelanU¯m nevedomosti a slobodou k¸tlaku. Je to k¸loha pre nS’s vöetkzśch.

O¯akujeme, e’e neplodU¯te.

DomovskS’ strS’nka VHEMT

Diskusnt’ skupiny:
Dobrovol´nU¯ci a Priaznivci VHEMT | PreT’o VHEMT? (Ak mS’te pochybnosti)
DomovskS’ strS’nka je v angliT’tine, v rovnakom jazyku sa diskutuje. Na k¸T’asE’ v diskusnzśch skupinS’ch je potrebnS’ yahoo registrS’cia.

Zhubnzś nS’dor	Homo sapiens
Rzśchly, nekontrolovatel´nzś rast	Rzśchly populaT’nzś rast
MetastS’zy	KolonizS’cia, urbanizS’cia
Strata diferenciS’cie	Kultk¸rne prispUy“sobenie sa
InvS’zia do okolitzśch tkanU¯v a ich deötrukcia	EkologickS’ deötrukcia spUy“sobovanS’ vs’T’öinou l´udskzśch spoloT’enstiev, teraz ue’ ohrozujk¸ca globS’lny ekosystt’m
Rast navzdory vyhladovaniu a smrti hostitel´a	?